Osobnosť generála Milana Rastislava Štefánika by mala byť pre každého dobrého a roduverného Slováka ikonou. Nezveličujem.
Ale ako sa hovorí: medzi svojich prišiel a svoji ho neprijali...

Pamätám sa na čas mojej mladosti pred maturitou, keď sme nadšení a nadšené stúpali v máji r.1968 na kopec zvaný Bradlo, posypaný ľuďmi ako koláč makom, keď sme sa tam všetci zišli, všetci zo Slovenska, keď tam recitoval Mor ho! pán Viliam Záborský, a hneď vedĺa neho sa túlila útla elegantná pani v čiernom klobúku a s nesmiernou noblesou vnímala tie neopakovateľné oslavy nášho a jej Milanka. Talianska barónka Giuliana Benzoni...Vtedy aj ON bol medzi nami všetkými, tam hore na Bradle...

           Čitateľovi sa dostáva do rúk nevšedné dielo  nielen pre jeho rozsah, veď aj s  Epilógom, s Použitou literatúrou na štyroch stranách, Poďakovaním a Obsahom má  úctyhodných 471 strán. Rozsah je nezvyčajný najmä pre  doteraz neznáme historické dokumenty o Milanovi Rastislavovi Štefánikovi.

          Za sto rokov sa pohľad historikov na Štefánika a jeho dobu  menil alebo neskúmal. O rozporuplných osobnostiach písať bolo dovolené nanajvýš z uhla dobového pohľadu.

Je dobré, ak knihy rezonujú, podnecujú diskusiu, nútia premýšľať a zamýšľať sa nad rôznymi aspektami života. Jozef Banáš také knihy píše a ako odznelo aj na besede na Bibliotéke z úst moderátora, Jozef rád „provokuje“, podpichuje, núti premýšľať, čo je naozaj pravda a ako to bolo. Jednoducho, snaží sa čitateľov viesť aj ku kritickému mysleniu, ktoré je v dnešnej dobe také potrebné.

Toto všetko dokazuje aj novou knihou Prebijem sa! Štefánik, na ktorú chodia najrôznejšie ohlasy a reakcie. Pozitívne, pochvalné, ale aj kritické. „Som vďačný za každú reakciu a rád s ľuďmi o tom diskutujem, pretože len tak sa môžeme posúvať ďalej. Niečo nové sa naučiť, dozvedieť, rozšíriť si obzory,“ tvrdí Jožko Banáš.

Prinášame vám niekoľko zaujímavých reakcií na jeho knihu Prebijem sa! Štefánik. Priebežne ich budeme dopĺňať. 

(K stému výročiu vzniku Česko-Slovenska)

Úvodník do októbrového čísla Slovenských pohľadov napísal prozaik Jozef Banáš. Je venovaný stému výročiu vzniku Česko-Slovenska.
Autor v ňom pripomenul rovnocennú účasť slovenských osobností, najmä politikov, ktorí sa zaslúžili o tento historický akt.
Tento hlavný zámer pritom avizuje už v nadpise „Majme sebavedomie Štefánika, Šrobára, Hlinku, Jurigu a ďalších“.