Priatelia,
tak sme sa po mongolsko - ruskej expedícii v púšti Gobi a v Altaji vrátili domov.

Prešli sme tisíce kilometrov lietadlom, mikrobusmi, peši a najmä na neuveriteľných ruských autách UAZ, ktoré v púšti a rovnako aj v rozvodnenom teréne robili zázraky.
Zažili sme neskutočné metamorfózy - na východe vyschnutá púšť Gobi, na západe v mongolskom Altaji prírodnú katastrofu - prudké lejaky, ktoré spôsobili zosuvy pôdy a do päťdesiat mŕtvych.
Striedavo sme prechádzali medzi búrkami a nádherným počasím.

Milé moje, milí moji, 

tak som sa vrátil z Košarísk, kde som dopísal a upravil štvrtú verziu románu o Štefánikovi.
Prichýlili ma moji priatelia Ingrid a Peter Polačkovci vo svojom penzióne Holotéch – Víška. Zrekonštruovaný pôvodný kopaničiarsky dom s vynikajúcou domácou kuchyňou, skvelým personálom a službami v doslova rodinnom prostredí mi dodal úžasnú energiu.

Z okna som mal výhľad rovno na masív Bradla a uznajte, aká už môže byť väčšia emócia ako písať román o Štefánikovi v jeho rodnej obci, medzi košarišskou farou – miestom jeho narodenia, a Bradlom, miestom jeho posledného odpočinku.

Milé moje, milí moji,

tak sa s románom o Štefánikovi dostávam do stavu, ktorý voľakedy môj vzácny priateľ Stanko Radič označil ako "prevádzková teplota". Iný priateľ, motivátor Honza Mühlfeit takýto stav označuje ako flow. Proste veci robíte s takou radosťou a ľahkosťou, že máte pocit, že to ide samé, že to za vás píše ktosi iný.

Na románe "Odchádzanie z času - Štefánik" sa mi pracuje s úžasnou ľahkosťou, keďže ho píšem s radosťou. Ako som sa už zopárkrát vyjadril, vstávam každé ráno o piatej, avšak nie na budík, ale na nadšenie. Sadám za počítač a píšem.

Na niekoľkodňovú návštevu Bratislavy zavítali moje vzácne ruské priateľky – prekladateľka, profesorka Lomonosovovej univerzity Alla Mašková a riaditeľka vydavateľstva MIK Moskva Jelena Paršková, ktorá vlani uviedla na ruský trh môj román „Zóna nadšenia“.

Alla a Jelena mi zároveň priniesli vydanie slávneho ruského týždenníka „Literaturnaja gazeta“, ktorý priniesol celostranový úryvok a recenziu môjho románu (nižšie je foto tohto denníka).
Dostať sa na stránky tohto prestížneho média, ktoré založil v roku 1830 Alexander Puškin a v roku 1929 ho obnovil Maxim Gorkij považujem za veľkú česť.

Napriek tomu, či možno práve preto, že komentáre médií a prázdne slová politikov súčasných aj budúcich sledujem čoraz menej, napísal som túto úvahu. 

Dôvod prečo novinárov a politikov nesledujem je prostý – okrem zvyšovania hladiny adrenalínu a naopak znižovania serotonínu,  môjmu organizmu nič neprinášajú.
Adrenalín je hormón, ktorý zvyšuje krvný tlak a pripravuje organizmus na boj. Sérotonín nám dáva pocit šťastia. Skrátka tým ľuďom neverím.

Nie sú totiž sami sebou, ale sú tým, čo od nich žiada chlebodarca, okolie, skupina, v ktorej sa pohybujú. Spôsob správania sa skupiny udávajú vždy tí najarogantnejší. Ostatní prijmú ich normy a po chvíli sa sami nestačia čudovať, čo a prečo to vlastne vyvádzajú. 

Včerajšie Na kus reči s Mariánom Čekovským bolo fantastické a dokázalo, aký dôležitý a potrebný je humor v našich životoch. 
V sobotu zasa Jožko Banáš vystúpi s prednáškou o humore a šťastí na festivale v Banskej Bystrici.

„Obe tieto podujatia majú spoločný humor a veselosť. S pribúdajúcim vekom si stále viac uvedomujem, koľko vzácneho času som v živote stratil vo chvíľach, keď som bol vážny. Nazdávam sa, že ´život je príliš vážna vec na to, aby sme ho brali smrteľne vážne.´

Preto i krátkou ukážkou z knihy "Dementi" a pracovnou fotografiou pozývam na sobotnú akciu, ktorá bude celkom iste stáť za to.
Teším sa na vás, Jožo Banáš.“

V roku 2000 mi vyšla prvá kniha s názvom: „Lepší ako včera.“ Napísal som v nej aj takúto úvahu:

„Slovenský kameň“

            Ježiš sa z doteraz nezistených príčin zjavil na Slovensku. Potuloval sa krajinou, utešoval chorých, biednych, chudobných, hlúpych, bezmocných, mocných aj inak postihnutých. Prišiel i do Bratislavy, kde sa ocitol v blízkosti rozzúreného davu. Podišiel bližšie a zbadal zavalitého chlapíka s husárskymi bajúzmi, ktorého sa dav práve chystal kameňovať. Ľudia ho častovali hanlivými nadávkami ako zlodej, hráč, podvodník a niektorí sa nerozpakovali použiť ani výrazy najhanlivejšie - minister, či politik.

Dostávame množstvo ohlasov, kedy už bude nová knižka od Jozefa Banáša. Viete, že Jožko už vyše roka usilovne pracuje na knihe o M.R.Štefánikovi. Vyžaduje si to mnoho štúdia – archívnych dokumentov, kníh o tomto výnimočnom človeku a stretnutí s odborníkmi na Štefánika. 
Teraz máte EXKLUZÍVNE ako prví možnosť začítať sa do 1.kapitoly a budeme radi, ak napíšete, ako sa vám pozdáva.

Nový román "Štefánik - odchádzanie z času" má vyjsť na jeseň vo vydavateľstvo Ikar a bude to rozhodne veľká literárny udalosť. Román má dve časti - prvá Mier a druhá Vojna.
„Mám radosť z toho, že mojim poradcom sa text pozdáva, konzultujeme množstvo detailov, prirodzene musím dávať pozor na to, aby som čitateľov neunavil pretlakom faktov. Prvoradý je príbeh, ale rovnako kľúčové fakty Štefánikovho života nemôžem opomenúť,“ tvrdí Jozef Banáš.