Včerajšie Na kus reči s Mariánom Čekovským bolo fantastické a dokázalo, aký dôležitý a potrebný je humor v našich životoch. 
V sobotu zasa Jožko Banáš vystúpi s prednáškou o humore a šťastí na festivale v Banskej Bystrici.

„Obe tieto podujatia majú spoločný humor a veselosť. S pribúdajúcim vekom si stále viac uvedomujem, koľko vzácneho času som v živote stratil vo chvíľach, keď som bol vážny. Nazdávam sa, že ´život je príliš vážna vec na to, aby sme ho brali smrteľne vážne.´

Preto i krátkou ukážkou z knihy "Dementi" a pracovnou fotografiou pozývam na sobotnú akciu, ktorá bude celkom iste stáť za to.
Teším sa na vás, Jožo Banáš.“

V roku 2000 mi vyšla prvá kniha s názvom: „Lepší ako včera.“ Napísal som v nej aj takúto úvahu:

„Slovenský kameň“

            Ježiš sa z doteraz nezistených príčin zjavil na Slovensku. Potuloval sa krajinou, utešoval chorých, biednych, chudobných, hlúpych, bezmocných, mocných aj inak postihnutých. Prišiel i do Bratislavy, kde sa ocitol v blízkosti rozzúreného davu. Podišiel bližšie a zbadal zavalitého chlapíka s husárskymi bajúzmi, ktorého sa dav práve chystal kameňovať. Ľudia ho častovali hanlivými nadávkami ako zlodej, hráč, podvodník a niektorí sa nerozpakovali použiť ani výrazy najhanlivejšie - minister, či politik.

Dostávame množstvo ohlasov, kedy už bude nová knižka od Jozefa Banáša. Viete, že Jožko už vyše roka usilovne pracuje na knihe o M.R.Štefánikovi. Vyžaduje si to mnoho štúdia – archívnych dokumentov, kníh o tomto výnimočnom človeku a stretnutí s odborníkmi na Štefánika. 
Teraz máte EXKLUZÍVNE ako prví možnosť začítať sa do 1.kapitoly a budeme radi, ak napíšete, ako sa vám pozdáva.

Nový román "Štefánik - odchádzanie z času" má vyjsť na jeseň vo vydavateľstvo Ikar a bude to rozhodne veľká literárny udalosť. Román má dve časti - prvá Mier a druhá Vojna.
„Mám radosť z toho, že mojim poradcom sa text pozdáva, konzultujeme množstvo detailov, prirodzene musím dávať pozor na to, aby som čitateľov neunavil pretlakom faktov. Prvoradý je príbeh, ale rovnako kľúčové fakty Štefánikovho života nemôžem opomenúť,“ tvrdí Jozef Banáš.

Hoci na besedy s novou knihou o Štefánikovi vyrazím až na jeseň, tam, kde som už prisľúbil, zájdem na besedu i teraz. Na Veľkonočnú nedeľu som navštívil kúpele Smrdáky, kde som sa tešil zo stretnutia s čitateľkami a čitateľmi, ale i kúpeľnými hosťami zo Slovenska i Čiech.

Výborná beseda v kinosále hotela Centrál, sčítané a múdre publikum až... na zvláštnu neznámu pani. Nazval som ju pani Stratenou.

Počas debaty na tému vyhosťovania ruských diplomatov niektorými krajinami, som povedal logický názor: Trestanie Ruska bez akýchkoľvek dôkazov, že sa na pokuse o vraždu agenta Škripaľa a jeho dcéry podieľalo, považujem za zámer, ktorý je postavený len na výmysloch a konšpiračných úvahách Britov, prípadne tých, ktorí na nich robia nátlak.
Dodal som, že  nielen táto, ale celý rad ďalších protiruských aktivít majú za cieľ znemožniť konanie majstrovstiev sveta vo futbale v Rusku a trvalo túto krajinu dehonestovať.

Milé moje, milí moji,

tak sa s románom o Štefánikovi dostávam do stavu, ktorý voľakedy môj vzácny priateľ Stanko Radič označil ako "prevádzková teplota". Iný priateľ, motivátor Honza Mühlfeit takýto stav označuje ako flow. Proste veci robíte s takou radosťou a ľahkosťou, že máte pocit, že to ide samé, že to za vás píše ktosi iný.

Na románe "Odchádzanie z času - Štefánik" sa mi pracuje s úžasnou ľahkosťou, keďže ho píšem s radosťou. Ako som sa už zopárkrát vyjadril, vstávam každé ráno o piatej, avšak nie na budík, ale na nadšenie. Sadám za počítač a píšem.

Na niekoľkodňovú návštevu Bratislavy zavítali moje vzácne ruské priateľky – prekladateľka, profesorka Lomonosovovej univerzity Alla Mašková a riaditeľka vydavateľstva MIK Moskva Jelena Paršková, ktorá vlani uviedla na ruský trh môj román „Zóna nadšenia“.

Alla a Jelena mi zároveň priniesli vydanie slávneho ruského týždenníka „Literaturnaja gazeta“, ktorý priniesol celostranový úryvok a recenziu môjho románu (nižšie je foto tohto denníka).
Dostať sa na stránky tohto prestížneho média, ktoré založil v roku 1830 Alexander Puškin a v roku 1929 ho obnovil Maxim Gorkij považujem za veľkú česť.

Ako som už povedal, chodím v týchto dňoch na besedy a spoločenské akcie len výnimočne. Tam, kde som už dávnejšie prisľúbil, alebo s tými, s ktorými je mi dobre.

Tak sme si urobili príjemný večer so skvelým chlapíkom, motivačným „guru“ pražským priateľom Janom Mühlfeitom, a s ďalším výborným motivátorom, podnikateľom, majiteľom a zakladateľom žilinskej spoločnosti „Poradca podnikateľa“ Jurajom Málikom. 

Američanov sme nepotešili, ale budú si nás vážiť.
Iní ich potešili, ale vážiť si ich nebudú.

Po dlhom čase som zažil maličký okamih nášho štátneho sebavedomia. Bolo to vo chvíli, keď poslanec Fico a predseda NR SR Danko v mene koaličnej rady oznámili, že sa k odvolávaniu ruských diplomatov nepridáme. Páni, tlieskam vám.

Mám pocit, že rozhodnutie odmietnuť pridať sa ku konšpirátorom, vojde do histórie. Ak vláda dokáže odolať tlaku vlastného prezidenta, bude to okamih, kedy si nás slušný svet a najmä slušní Američania konečne začnú vážiť.
Len ste to, páni, zle odôvodnili - vraj potrebujeme Rusko. Politicky to sedí, ale morálne nie. To, čo potrebujeme predovšetkým, a nielen my, je PRAVDA. Aby teda bolo jasné – neobhajujem Rusko, ale pravdu!