Priatelia, je to pozoruhodný, ale logický fenomén, že záujem o knihu „Idioti v politike“ (vyšla aj v Česku a v Egypte) v čase, keď sa v politike „dejú veci“, výrazne stúpa.
Prednedávnom som to zaznamenal počas európskych a prezidentských volieb, teraz to začína podobne. Kniha sa znovu dotláča, ale kto si ju kupuje neviem presne identifikovať.
Sú to nádejní, ale aj beznádejní adepti na poslancov, alebo neochvejní voliči?

Keďže sa už všetci chystáme na vyvrcholenie predvolebného zápasu, dovoľujem si so všetkou vážnosťou apelovať na občanov voličov aj občanov kandidátov, aby zachovali pokoj.

Ako ostať pokojným aj v situácii, keď vaša obľúbená strana nevyhrá, alebo keď sa ukáže, že váš favorit nie je až taký „lumen“ ako z neho urobili reklamné agentúry a jeho poradcovia, to sa dočítate práve v tejto knihe. Pripomínam v nej politikom aj voličom, aby pamätali, že politika je príliš vážna vec na to, aby sme ju brali smrteľne vážne.

Po získaní ocenenia Zlatá kniha a Ceny Literárneho fondu obdržal Jozef Banáš 22. novembra ďalšie ocenenie svojho románu o M. R. Štefánikovi.

V Zlatej sále Bojnického zámku sa mu dostalo cti prevziať si z rúk prezidenta občianskeho združenia Vavrinca Benediktiho z Nedožier, Mgr. Jána Papca a primátora Bojníc Mgr. Františka Táma, za doterajšiu literárnu tvorbu s prihliadnutím na román „Prebijem sa! Štefánik“ Zlaté pero Ladislava Ťažkého.

Cenu obdržal spolu s bývalým prezidentom Slovenskej republiky Rudolfom Schusterom, u ktorého ocenila porota jeho autobiografické dielo „Schody návratov.“
Čestné uznanie poroty dostala prozaička Lucia Benková.

Čo nám pri tejto príležitosti povedal Jožko?

Milé priateľky, priatelia,
včerajšok som strávil v Prahe, kde som mal možnosť komunikovať s dvomi skvelými chlapíkmi.

Jan Mühlfeit, niekdajšia pravá ruka Billa Gatesa pre Európu – dnes špičkový svetový kouč ma pozval, aby som trochu pohovoril o mne, mojich knihách a najmä o Štefánikovi v Rádiu YOU, kde má svoju motivačnú reláciu. S Honzom bolo ako vždy skvelo. Debatovať s múdrym, skúseným, svetaznalým a sebavedomým človekom je vždy pôžitok.
S dlhoročným kamarátom a súpútnikom Karla Kryla - Pavlom Foltánom osobné stretnutie nevyšlo, len sme si pohovorili telefonicky.

Mal som v sobotu skvelý, priam úžasný zážitok.
Navštívil som Deň kroja v rámci Radvanského jarmoku v Banskej Bystrici. Bolo mi cťou, že som bol tak trochu i ja súčasťou tejto skvelej akcie – mojou spomienkovou prednáškou o Milanovi Rastislavovi Štefánikovi v Stredoslovenskom múzeu v Thurzovom dome.

Veľmi som sa potešil, keď som pred časom dostal pozvanie od českých a slovenských krajanov žijúcich v Portugalsku, ktoré mi tlmočil veľvyslanec SR v Portugalsku pán Oldřich Hlaváček.
Portugalsko je jedna z mála európskych krajín, ktoré som doposiaľ nenavštívil a o to viac som sa na ňu tešil.

Lisabon mal povesť prekrásneho, historického a kultivovaného mesta a tejto povesti neostal nič dlžný. Navštívil som aj moderný komplex Univerzity NOVA, pláž v neďalekom Cascais, kde sa nakrúcal film o Moricovi Beňovskom, aj najzápadnejší cíp Európy Cabo da Roca.

Dva týždne putovania cez Myanmar (bývalá Burma) – Thajsko (bývalý Siam) – Laos a Kambodžu ubehli neuveriteľne rýchlo. Napísať zopár slov o takejto ceste sa vlastne ani nedá...

Trasa bola: Bratislava – Viedeň – Dubaj – Rangún (Jangún, svetová Švedagonská pagoda) – Nay Pyi Taw (nové hlavné mesto Myanmaru) -Bagan (Švezigonská pagoda) – Mount Popa – Jazero Inle – Heho – Taschilek (Zlatý trojuholník) – Splav rieky Mekong do Luang Prabang – Siem Reap – Bayon – Angkor Vat – Bangkok – Dubaj – Viedeň - Bratislava.

Nižšie si môžete pozrieť aj fotografie z mojej cesty - na tejto mi rybičky žerú nohy :-)

Umrel kamarát, vzácny človek, dobrák od kosti, vždy veselý s úprimným smiechom, ktorým dokonale nakazil svoje okolie.

Štefan Pipa, ozajstná hviezda a legenda.

Nezvyknem dávať na verejnosť moje súkromie, ale udalosť, ktorá sa stala pred päťdesiatimi rokmi je výnimočná.
Po dlhom váhaní či sa mám vrátiť z vtedajšej Nemeckej spolkovej republiky, alebo nie, som sa napokon rozhodol pre návrat. Aj keď sme boli už takmer rok okupovaní vojskami Varšavskej zmluvy, veril som – tak ako písali noviny, že pobyt cudzích vojsk je len dočasný.
Nebol.
Ale urobil som dobre, že som sa vrátil.