Mal som v sobotu skvelý, priam úžasný zážitok.
Navštívil som Deň kroja v rámci Radvanského jarmoku v Banskej Bystrici. Bolo mi cťou, že som bol tak trochu i ja súčasťou tejto skvelej akcie – mojou spomienkovou prednáškou o Milanovi Rastislavovi Štefánikovi v Stredoslovenskom múzeu v Thurzovom dome.

Všetci zodpovední ľudia, ktorí si ešte zachovali súdnosť, sledujú so stále väčším znepokojením rastúcu rusofóbiu a dezinformačné tance okolo Ruska, jeho prezidenta, ruských aktivít domácich aj medzinárodných. Práve som dokončil preklad Zweigovej novely „Pred búrkou“, v ktorej slávny autor opisuje dôvody začatia prvej svetovej vojny.
Jedným z podstatných bola západoeurópska rusofóbia vyvolaná predovšetkým rastúcou agresivitou Nemecka. Rusofóbia bola v Rakúsko – Uhorskej monarchii takmer módna záležitosť, kto sa vyslovil o Rusoch, Srboch a Slovanoch pozitívne, bol okamžite označený za rusofila, nebezpečného pansláva, konšpirátora (áno už vtedy), šíriteľa nepravdivých správ (termín hoax ešte vtedy nebol) a bol verejne pranierovaný. Väčšina občanov si myslela svoje, chcel mať svätý pokoj, mlčala a skončilo to vieme ako... 

"Som pozitívne dotknutý, dostať cenu, ktorú získali veľké mená slovenskej literatúry Milan Rúfus, Rudo Sloboda, Pavel Vilikovský, Anton Hykisch, Anton Baláž," povedal pre TASR Jozef Banáš.

Literárny fond (LF) udelil v stredu 19.júna 2019 v bratislavskom Zichyho paláci ceny za minuloročnú literárnu tvorbu. Do súťaže o jeho ocenenia prihlásili slovenskí vydavatelia a jednotlivci 77 pôvodných literárnych diel z oblasti poézie, prózy, drámy, literatúry pre deti a mládež, literatúry faktu, literárnej vedy a esejistiky.

Laureátom Ceny LF za pôvodnú slovenskú literárnu tvorbu 2018 sa stal Jozef Banáš za dielo Prebijem sa! Štefánik.  Dokumentárny román venovaný velikánovi slovenskej a československej histórie M. R. Štefánikovi prinieslo čitateľom vydavateľstvo Ikar, ktoré za svoj vydavateľský počin získalo Uznanie LF.

Tak som to v zdraví absolvoval. 
Rovných deväťdesiat besied a prednášok s románom „Prebijem sa! Štefánik“ som začal na druhý deň po bratislavskom uvedení románu na trh rovno v Štefánikovom rodisku na Košariskách 3. októbra 2018.
Prečítajte si pár postrehov, moje poďakovanie a najmä - pozrite si nižšie fotografie z mnohých miest, kde som bol a cítil som sa s vami úžasne.

Takže začali to Košariská – dve besedy, Bratislava – tam bolo sedem besied, ďalej Partizánske, Senec, Horná Potôň, Sliač, Kežmarok, Spišská Nová Ves - dve besedy, Poprad – dve besedy, Poniky, Banská Bystrica, Dolný Kubín, Nižná na Orave, Piešťany, Liptovský Mikuláš, Michalovce - tri besedy, Bajany, Pinkovce, Dudince, Šahy, Brezová pod Bradlom, Trenčín – tri besedy...

...a to sa ešte nekončí výpočet :-)

Nezvyknem dávať na verejnosť moje súkromie, ale udalosť, ktorá sa stala pred päťdesiatimi rokmi je výnimočná.
Po dlhom váhaní či sa mám vrátiť z vtedajšej Nemeckej spolkovej republiky, alebo nie, som sa napokon rozhodol pre návrat. Aj keď sme boli už takmer rok okupovaní vojskami Varšavskej zmluvy, veril som – tak ako písali noviny, že pobyt cudzích vojsk je len dočasný.
Nebol.
Ale urobil som dobre, že som sa vrátil.

Tak som sa zúčastnil na mimoriadne zaujímavom festivale "Živé sochy" v Spišskej Novej Vsi.
Toto mesto sa už stáva slovenskou jedničkou v organizovaní atraktívnych podujatí nielen pre Spišiakov, ale i pre mnohých turistov, ktorí Spiš navštevujú.

Táto skvelá akcia, ktorej otcom je Rado Michalov - precestoval so živými sochami bezmála celý svet - prilákala do srdca Spiša tisíce ľudí. Bolo pre mňa veľkou cťou, že som bol hlavnou postavou festivalu, ktorého nosnou témou bol Milan Rastislav Štefánik.

Je symbolické, že prvá prezidentka Slovenskej republiky bola do úradu uvedená v bratislavskom Dóme Svätého Martina, v istom zmysle podobne ako jej dávna predchodkyňa Mária Terézia.
Patrí sa novej hlave štátu zablahoželať, zaželať úspech a šťastie. Robím tak, aj keď som ju nevolil (dal som prednosť skúsenostiam celoživotného diplomata).

Keď som tento fakt zverejnil na mojich besedách súčasne so žiadosťou o jej podporu, viacerí mi to vytýkali ako zradu. Nazdávam sa, že moja podpora novej prezidentke je aj prejav rešpektu voči výsledkom demokratickej voľby. Vraj sa na jej inaugurácii nezúčastnili niektorí politici, ktorí jedným dychom volajú po rešpektovaní výsledkov volieb parlamentných, druhým dychom však urazene odmietajú rešpektovať výsledok volieb prezidentských.

Takže môj odkaz našej novej prezidentke:

Ak by ste ma vyzvali, aby som charakterizoval Štefánika jedným slovom, tak bez váhania poviem – viera!
Áno, hoci ho aj otec označil za neznaboha, Milan bol mužom hlbokej viery. Prirodzene nie v teologickom zmysle, ale proste viery v splnenie svojich snov a vízií. Dokázať sa prebiť z košarištianskeho lazu, z národa, o ktorom nikto v Európe nepočul, zo štátu, ktorý nejestvoval ani len v názve, až do najvyšších poschodí svetovej politiky, je skutok ďaleko presahujúci význam nášho národa.

Mal dva sny – stať sa hvezdárom a ten druhý sa pridal po vypuknutí vojny, keď sa chopil príležitosti splniť svoj druhý sen – oslobodiť svoj národ.
Keď ho otec presviedčal, aby prestal s blúznením o kariére astronóma, argumentoval synovi aj tým, že v celom Uhorsku nie je hvezdáreň. Milan však verný svojej tvrdej kopaničiarskej náture odvetil, že on nechce byť hvezdárom v Uhorsku, ale rovno v Paríži u najväčšieho astronóma vtedajších čias profesora Janssena.