Včerajšie Na kus reči s Mariánom Čekovským bolo fantastické a dokázalo, aký dôležitý a potrebný je humor v našich životoch. 
V sobotu zasa Jožko Banáš vystúpi s prednáškou o humore a šťastí na festivale v Banskej Bystrici.

„Obe tieto podujatia majú spoločný humor a veselosť. S pribúdajúcim vekom si stále viac uvedomujem, koľko vzácneho času som v živote stratil vo chvíľach, keď som bol vážny. Nazdávam sa, že ´život je príliš vážna vec na to, aby sme ho brali smrteľne vážne.´

Preto i krátkou ukážkou z knihy "Dementi" a pracovnou fotografiou pozývam na sobotnú akciu, ktorá bude celkom iste stáť za to.
Teším sa na vás, Jožo Banáš.“

Milé moje, milí moji,

tak sa s románom o Štefánikovi dostávam do stavu, ktorý voľakedy môj vzácny priateľ Stanko Radič označil ako "prevádzková teplota". Iný priateľ, motivátor Honza Mühlfeit takýto stav označuje ako flow. Proste veci robíte s takou radosťou a ľahkosťou, že máte pocit, že to ide samé, že to za vás píše ktosi iný.

Na románe "Odchádzanie z času - Štefánik" sa mi pracuje s úžasnou ľahkosťou, keďže ho píšem s radosťou. Ako som sa už zopárkrát vyjadril, vstávam každé ráno o piatej, avšak nie na budík, ale na nadšenie. Sadám za počítač a píšem.

V roku 2000 mi vyšla prvá kniha s názvom: „Lepší ako včera.“ Napísal som v nej aj takúto úvahu:

„Slovenský kameň“

            Ježiš sa z doteraz nezistených príčin zjavil na Slovensku. Potuloval sa krajinou, utešoval chorých, biednych, chudobných, hlúpych, bezmocných, mocných aj inak postihnutých. Prišiel i do Bratislavy, kde sa ocitol v blízkosti rozzúreného davu. Podišiel bližšie a zbadal zavalitého chlapíka s husárskymi bajúzmi, ktorého sa dav práve chystal kameňovať. Ľudia ho častovali hanlivými nadávkami ako zlodej, hráč, podvodník a niektorí sa nerozpakovali použiť ani výrazy najhanlivejšie - minister, či politik.

Na niekoľkodňovú návštevu Bratislavy zavítali moje vzácne ruské priateľky – prekladateľka, profesorka Lomonosovovej univerzity Alla Mašková a riaditeľka vydavateľstva MIK Moskva Jelena Paršková, ktorá vlani uviedla na ruský trh môj román „Zóna nadšenia“.

Alla a Jelena mi zároveň priniesli vydanie slávneho ruského týždenníka „Literaturnaja gazeta“, ktorý priniesol celostranový úryvok a recenziu môjho románu (nižšie je foto tohto denníka).
Dostať sa na stránky tohto prestížneho média, ktoré založil v roku 1830 Alexander Puškin a v roku 1929 ho obnovil Maxim Gorkij považujem za veľkú česť.