Román o Štefánikovi po deväťdesiatich rokoch

Hoci som skracoval a škrtal všetko, čo sa mi zdalo nepodstatné, vyzerá to tak, že táto kniha bude doposiaľ moje najobsiahlešie dielo.
Prvý napísal v roku 1928 L.N.Zvěřina - Milan Rastislav Štefánik, román česko - slovenského hrdinu.
A dodal: "Vzhľadom na bohatosť česko-slovenskej spisby o Štefánikovi, na písanie o ňom nanovo, treba mať aj dnes hlboké poznanie doby, empatiu k národnému hrdinovi a nemenej osobnú odvahu."
Jozef Banáš sa vrátil z mongolsko-ruskej expedície (FOTO)
Priatelia,
tak sme sa po mongolsko - ruskej expedícii v púšti Gobi a v Altaji vrátili domov.
Prešli sme tisíce kilometrov lietadlom, mikrobusmi, peši a najmä na neuveriteľných ruských autách UAZ, ktoré v púšti a rovnako aj v rozvodnenom teréne robili zázraky.
Zažili sme neskutočné metamorfózy - na východe vyschnutá púšť Gobi, na západe v mongolskom Altaji prírodnú katastrofu - prudké lejaky, ktoré spôsobili zosuvy pôdy a do päťdesiat mŕtvych.
Striedavo sme prechádzali medzi búrkami a nádherným počasím.
...čítajte a pozrite si úžasné fotografie z dobrodružnej cesty
„Standing ovations“ nášmu pokrytectvu
Napriek tomu, či možno práve preto, že komentáre médií a prázdne slová politikov súčasných aj budúcich sledujem čoraz menej, napísal som túto úvahu.
Dôvod prečo novinárov a politikov nesledujem je prostý – okrem zvyšovania hladiny adrenalínu a naopak znižovania serotonínu, môjmu organizmu nič neprinášajú.
Adrenalín je hormón, ktorý zvyšuje krvný tlak a pripravuje organizmus na boj. Sérotonín nám dáva pocit šťastia. Skrátka tým ľuďom neverím.
Nie sú totiž sami sebou, ale sú tým, čo od nich žiada chlebodarca, okolie, skupina, v ktorej sa pohybujú. Spôsob správania sa skupiny udávajú vždy tí najarogantnejší. Ostatní prijmú ich normy a po chvíli sa sami nestačia čudovať, čo a prečo to vlastne vyvádzajú.
Návrat z Košarísk
Milé moje, milí moji,
tak som sa vrátil z Košarísk, kde som dopísal a upravil štvrtú verziu románu o Štefánikovi.
Prichýlili ma moji priatelia Ingrid a Peter Polačkovci vo svojom penzióne Holotéch – Víška. Zrekonštruovaný pôvodný kopaničiarsky dom s vynikajúcou domácou kuchyňou, skvelým personálom a službami v doslova rodinnom prostredí mi dodal úžasnú energiu.
Z okna som mal výhľad rovno na masív Bradla a uznajte, aká už môže byť väčšia emócia ako písať román o Štefánikovi v jeho rodnej obci, medzi košarišskou farou – miestom jeho narodenia, a Bradlom, miestom jeho posledného odpočinku.
Prečo práve ja? (podľa knihy „Dementi“)
Včerajšie Na kus reči s Mariánom Čekovským bolo fantastické a dokázalo, aký dôležitý a potrebný je humor v našich životoch.
V sobotu zasa Jožko Banáš vystúpi s prednáškou o humore a šťastí na festivale v Banskej Bystrici.
„Obe tieto podujatia majú spoločný humor a veselosť. S pribúdajúcim vekom si stále viac uvedomujem, koľko vzácneho času som v živote stratil vo chvíľach, keď som bol vážny. Nazdávam sa, že ´život je príliš vážna vec na to, aby sme ho brali smrteľne vážne.´
Preto i krátkou ukážkou z knihy "Dementi" a pracovnou fotografiou pozývam na sobotnú akciu, ktorá bude celkom iste stáť za to.
Teším sa na vás, Jožo Banáš.“