Už som unavený, zhnusený a otrasený z hektolitrov krvi, tisícok nevinných mŕtvych, spálených domovov, rozstrieľaných škôl a nemocníc, ktoré nám denne ukazujú médiá.
Bránim sa tomu, aby som podľahol fatálnemu pocitu, že sa nám to celé akosi vymyká z rúk a špirále násilia od Líbye, cez Sýriu, Irak, Ukrajinu, Gazu sa len bezmocne prizeráme. 
Čo majú všetky tieto konflikty spoločné? 
Náboženstvo.

Aj v konflikte na Ukrajine, ktorý sa zdá byť politickým a národnostným, bojujú na jednej strane katolíci deliaci sa na gréckych a rímskych, na strane druhej pravoslávni, ktorí sa ešte delia na dva patriarcháty.

Všimnite si pozorne zábery z Ukrajiny. Mnohí Rusi aj Ukrajinci majú na krkoch kresťanské kríže, v ruských kamiónoch ale aj v niektorých ukrajinských vozidlách som si všimol obrazy Ježiša. V mene toho istého Boha a toho istého Krista sa brutálne vraždia.
Inde bojujú židia proti moslimom, v rámci židov ortodoxní proti reformovaným, v rámci moslimov šiíti proti sunnitom, v rámci kresťanstva katolíci proti protestantom (našťastie títo sa už v histórii vyzabíjali dostatočne), maroniti proti palestíncom, vraždia sa v Nigérii, Sudáne, Somálsku až mi je z ľudského idiotizmu zle.

Navštívil som pred niekoľkými týždňami Kašmír. Spolu s Izraelom je to asi tá oblasť sveta, kde trvá konflikt najdlhšie. Prečo?
Väčšina Kašmírčanov sú moslimovia, ale patria k hinduistickej Indii. Bol som aj v Afganistane, Pakistane, tureckom Kurdistane, Číne, Tibete – všade sa zabíjajú kvôli náboženstvám v mene toho istého jediného boha. Chcem im odkázať, že sa mlátia zbytočne. Boh totiž netuší, že sú na svete židia, moslimovia, kresťania či budhisti.
Jediné, čo Boh vie s naprostou istotou - kto je dobrý a kto zlý človek. Podľa toho sa každému dostane, pretože nikto – ani ten najpresvedčenejší židovský, kresťanský či moslimský fanatik stadiaľto neodíde skôr, kým nezaplatí do posledného haliera!
Podľa toho, čo sa vo svete deje to bude účtovanie poriadne. Až sa človeku sa v tom mori násilia chce zvolať Švejkovským zastavte vy hovädá - sú tu ľudia!

Našťastie sú ľudia, ktorí ešte nezabudli, že sú ľuďmi. Dokázali nám to odvážna mladá žena a muž z Izraela. Nie z bombardovanej Gazy, ale z mestečka Rišon Lezion, kde láska zvíťazila nad úbohosťou náboženských fanatikov. V tomto meste mali sobáš Moral a Mahmud. Židovská žena a moslimský muž. Sobášom síce prestala byť židovkou, musela prestúpiť na islám, a preto ortodoxní židia pred sobášnym miestom vykrikovali smrť Arabom a spievali im „Bodaj by vaše dediny vypálili“ a dokonca žiadali, aby Moral bola vyhlásená za zradkyňu národa. Láskyplní židia im však spievali „Láska prekoná všetko“.
Iskierka nádeje z boľavého Izraela.

Podobnú nádej mi dal pred mesiacom muž, na ktorého v ostatných rokoch svet asi hľadí s najväčšou nádejou. Duchovný predstaviteľ jediného náboženského nenáboženstva na svete, ukazovateľ cesty, ktorou by sme mali kráčať – jeho svätosť dalajláma. V ladackom Lehu som mal česť porozprávať sa s ním. Tento muž je stelesnením pokoja, tolerancie, mieru, ak chcete lásky. Stretnutie s ním mi v týchto časoch krvi a vrážd pomohlo rozdúchať tlejúcu iskierku nádeje, že sa ľudia ešte dočista nezbláznili.
Daroval som mu román Kód 1, ktorý Kristovými slovami a činmi príkro kritizuje náboženský fanatizmus a naopak, oslavuje lásku, toleranciu a súcit. Dalajláma ma požiadal, aby som mu poslal anglický preklad a požehnal knihe slovami – každý krôčik, ktorý zbližuje ľudí bez ohľadu na ich vierovyznanie je pre ľudstvo zásadný. Kráčajte a nebojte sa!
Pokúšam sa teda kráčať a prekonávať strach. Hádam sa mi to podarí.

Fejtón uverejnený v septembrovom čísle mesačníka Metropola.