Úvahy, fejtóny, či glosy tých, ktorých poznáte.
Takže takto je relácia v Rádiu Slovensko - každý pracovný deň po 17:40. A vždy vo štvrtok glosa spisovateľa Jozefa Banáša.
Papierovačky, behanie za razítkami, poklonkovanie...byrokraciu zažívame každý a 11.júla o nej hovoril v RTVS aj Jozef Banáš.

Keď stavebný robotník pred päťdesiatimi rokmi potreboval na novostavbu pripevniť tabuľku s popisným číslom, vzal dva klince a natĺkol ju. Trvalo mu to minútu. 
O desať rokov neskôr v podobnej situácii musel ísť za stavebným majstrom, ktorý za úplatok fľaše piva a žemle s kabanosom dal súhlas tabuľku s číslom priklincovať. 

V roku 1980 už musel robotník zájsť za majstrom, majster za stavbyvedúcim, ktorý problém tabuľky prerokoval s riaditeľom, aby napokon asi po dvoch hodinách dostal k priklincovaniu súhlas. 
V roku 1990 už musel na priklincovanie tabuľky vypísať investor súbeh a po týždennom vyhodnocovaní vybral z troch ponúk najlacnejšiu a po zaplatení faktúry robotník tabuľku priklincoval. 
V roku 2000 musel stavbyvedúci žiadať súhlas od riaditeľa stavebnej firmy, ktorý z piatich ponúk predpísaných zákonom vybral tú najlacnejšiu, fakturoval však v cene tej najdrahšej, keďže do nej zarátal tridsaťpercentnú províziu a po zaplatení mohol robotník po dvoch mesiacoch tabuľku priklincovať. 

V roku 2010 sa stavebný robotník vybral za majstrom, ten za stavbyvedúcim, stavbyvedúci za riaditeľom, ktorý požiadal projektantskú kanceláriu o vypracovanie projektu, za ktorý samozrejme zaplatili.
Schválený projekt prerokoval riaditeľ s investorom za dvadsať percentnú províziu, investor zašiel za generálnym investorom, s ktorým dohodol štyridsaťpercentnú províziu a zároveň požiadal o súhlas Úrad pre životné prostredie. Po schválení životným prostredím musel dať stavbyvedúci certifikovať kladivo, ktorým sa chystal robotník klince zatĺcť a robotník si musel vybaviť zdravotný preukaz. Riaditeľ firmy zároveň požiadal Európsku komisiu o súhlas s použitím klincov zodpovedajúcim európskym štandardom a súčasne absolvoval robotník komisiou predpísané školenie bezpečnosti práce. Generálny investor dohodol na príslušnom ministerstve päťdesiatpercentnú províziu a až potom sa mohol dať robotník do klincovania. 

Keď bola zhruba po dvojročnej procedúre tabuľku s popisným číslom na mieste, prišiel farár, veď ani cirkev nemôže obísť nasucho, a tabuľku – samozrejme za poplatok, posvätil.

Nuž a hádajte, kto to všetko zaplatil...?

Jozef Banáš

Vypočujte si aj staršie príspevky.