Portrét Jozefa Banáša na TA3
„Ja hovorím, že sú dva druhy spisovateľov. Tí, ktorí rany takpovediac zaceľujú a tí, ktorí rany jatria. Ja patrím k tým druhým, pretože si myslím, že literatúra má za úlohu...a hlavnou úlohou spisovateľa je permanentne ukazovať na to, že kráľ je nahý.“
Povedal v úvode Portrétu na TA3 Jozef Banáš. Čo tým myslel? Ako to on pretavil do svojich kníh? Ako reagujú čitatelia na jeho provokatívne príbehy?

Tak som sa milé moje, milí moji, dostal k napísaniu zopár mojich postrehov z júnovej talk show „Na kus reči“, kde bola mojim hosťom Adelka.
V histórii slovenskej literatúry sa ešte nestalo, aby sa kniha, resp. jej obal stal predlohou k vytvoreniu umeleckého diela.
Tak som sa po „predýchaní“ z trojročnej práce na románe Kód 1 pustil do novej, podľa mojich vnútorných smeroviek nemenšej výzvy. Ikaru som dal prvé ukážky a verím, že môjho vydavateľa zaujmú rovnako ako tie predchádzajúce. Pracovný názov má kniha po najvyššom rúnovom znaku – Gibu, ktorý predstavuje dar najväčší – lásku.