Zóna nadšenia naberá obrátky aj za hranicami
Skutočnosť, že slovenský autor je preložený do cudzieho jazyka ešte nemusí znamenať, že je aj čítaný. Vždy záleží, prirodzene, od vydavateľa nakoľko sa distribúcii a propagácii knihy venuje.
Zdá sa, že v prípade maďarského a poľského vydavateľa najprekladanejšieho slovenského románu „Zóna nadšenia“ – vydavateľstva Welya Publishing manželov Moniky a Jozefa Andriskinovcov a vydavateľstva Beskyd pána Bronislawa Ondrsaszeka ide o vydavateľov, ktorí sú v prezentácii románu vo svojich krajinách veľmi aktívni.
Len v priebehu ostatných týždňov absolvoval Jožko Banáš besedy v Petöfiho literárnom múzeu Budapešti, v knižniciach v Bakonycsernye a Iszkaszentgyörgy a v ostatnú sobotu v malebnom poľskom mestečku Istebna v netradičnom priestore galérie v niekdajšej československo–poľskej colnici.
Jozef Banáš poskytol rozhovor pre Nový čas nedeľa – hovoril nielen o svojich knihách, rekordnom počte besied, ale aj o stretnutí s dalajlámom, či rodinných vzťahoch. „Je mi ľúto, že som si detstvo mojich dcér veľmi neužil, lebo stále som niekde musel byť,“ hovorí Jozef Banáš a dodáva, že vždy mali všetci štyria otvorený vzťah.
Stáva sa v živote, že tie najmilšie veci prídu znenazdania. Vzniknú len tak akosi pomimo. A práve ony sú nám tou životnou soľou, ktorá nám robí naše dni slávnostnejšími.
Už som zopárkrát verejne vyslovil ľútosť nad tým, ako ľahostajne sa my Slovenky a Slováci staviame k našim významným osobnostiam. Ak by sme ich mali toľko ako Česi či Maďari, dva národy, ktoré majú, podľa môjho názoru, najväčší podiel vynikajúcich ľudí na počet obyvateľov, azda by som ani toľko nebanoval. 
Kód 9 a Kód 1 sa odohrávajú aj na miestach, ktoré si mnohí ani nevedia predstaviť. Podobne to bude pri Kóde 7, ktorý vyjde na jeseň tohto roka.